Zelený boršč aka polievkové pálenie moreny

Keď to bol prednedávnom už rok od začiatku vojny, v Mareene bola na dvore borščová súťaž. Prišla som neskoro, lebo som sa zamotala kočíkujúc za slnečného februárového dňa v Sade Janka Kráľa. Ostalo už len za naberačku zeleného boršču. A to vám bola výhra! Chuť akoby stará známa, ale pritom úplne nový objav. Doma som začala googliť a o pár dní som aj vyskúšala. Odvtedy som tú polievku robila vo viacerých obmenách a vždy bola dojemne výborná. Takže, recept na taký cca 2l hrniec:

Dáš variť dva kuracie cecky nakrájané na menšie kocky do osolenej vody (asi 15 minút, zbieraš penu). (Ja som prihodila aj polku kocky slepačieho bujónu.) Pridáš dva zemiaky, nakrájané na malé, cca 1 cm kocky a 2 bobkové listy. Na panvičke opražíš 1 mrkvu na kocky a 1 cibuľu, pridáš do hrnca. Keď je vsetko cca mäkké (asi o 10 minút), tak tam šmaríš pár hrstí špenátu (ideálne použi origoš šťavel) a vypneš. Uvaríš 3 vajíčka na tvrdo, nakrájaš na kocky. Keď si naberieš, posypeš čerstvým kôprom, vajíčkami a smotanou. Čistá jar. OMFG

Ďalšia obmena bola s pórom, mrazeným hráškom a sušenými hubami z jesene, a teraz ešte ďalšia s feniklom, hráškom a medvedím cesnakom. Základné kúzlo je asi kombinácia bobkového listu, kôpru a zelených zelenín v priesvitnej polievke – ľubovoľnom vývare.